Ako sa Opel Frontera zmenil a prečo vás môže prekvapiť

Keď automobilka opráši staré meno modelu, výsledok často pripomína retro výkrik do minulosti, marketingovú snahu a jazdné vlastnosti plné kompromisov. No občas sa objaví niečo viac ako len ohrievané zvyšky s novou nálepkou. Opel Frontera, kedysi označovaná ako „Range Rover pre bežných ľudí“, je späť. No tentoraz už nie je robustným offroadom na ráme, aký brázdil lesné cesty v deväťdesiatych rokoch. Nová Frontera je skôr mestský typ v teniskách, ktorý radšej fotí selfie v parkovisku pri nákupnom centre než v bahne pod lesom.

Frontera už nie je tým bestsellerom do terénu, ktorý si poradil s každou šotolinou a nebál sa vody. Dnešná Frontera je mestská, pohodlná, pozná slovo „hory“, ale uprednostňuje úzke parkovacie miesta a kávu so sebou. Nazvať ju „novou verziou“ by bolo zavádzajúce. Tento model je ako remake filmu: názov zostal, príbeh sa zmenil, publikum tiež. Predchodca ťahal člny, ponúkal mäkké sedačky a bol obľúbený medzi zlodejmi. Nová verzia však vyvoláva otázky typu: „Nie je to Peugeot pod nemeckým logom?“ Áno, a nielen platforma je spoločná. Francúzsky základ a nemecký znak skúšajú získať srdcia rodín.

Je to zle? Áno aj nie. Praví offroadisti môžu mať pocit, že dostali vegánsky burger namiesto grilovaného steaku. No pre väčšinu – a tých je viac – Frontera ponúka všetko, čo dnes potrebujú: priestor, osobnosť a v elektrickej verzii čisté svedomie na trhu s farmárskymi produktmi.

Skrátka, Frontera 2025 je ako bývalý rocker s kravatou v realitke – menej rebel, viac praktický, ale možno vhodnejší než by ste si mysleli. A už to nie je lákavý cieľ pre zlodejov – z viacerých dôvodov.

Nová Frontera nechce byť nenápadná. Chce pútať pozornosť. Nie je Range Rover ani Subaru Outback, ale pôsobí sebavedome, akoby práve prešla močiarom – hoci v skutočnosti uprednostňuje mestské kaviarne. Dizajn sa drží filozofie „Bold and Pure“. Tvár má tvrdú ako nemecký boxer, línie čisté ako škandinávska kuchyňa. Dominantná predná maska Vizor pôsobí ako obočie nad úzkymi LED svetlami. Uprostred je ploché čierne logo Opel Blitz, v GS výbave bez chrómu, takže takmer splýva s maskou – decentné gesto voči tým, čo radi vystavujú značku.

Predný nárazník má tvar lichobežníka, čo autu dodáva útočný výraz. Čierne ochranné prvky navodzujú dojem robustnosti, plastové lemy kolies aj prahov zasa naznačujú, že šotolina jej nevadí – hoci hlbšie blato už možno áno.

Z profilu je Frontera hranatá, čo zdedila po Crosslande, no pridáva vlastný rukopis – C-stĺpik opticky oddeľuje zadnú časť, takže z diaľky pripomína menší Land Rover (ak máte veľkú predstavivosť alebo zahmlené okuliare). Svalnaté prelisy na kapote dávajú tušiť, že dizajnéri chodili do posilňovne. Rovná strecha naznačuje možnosť tretej rady sedadiel, ale zachováva útly tvar – ako dokonale vyžehlená košeľa s mapou v náprsnom vrecku, ktorú nikto nepoužije.

Zadná časť je prekvapivo praktická: veľké dvere kufra, L-kové svetlá dávajú autu dvojúrovňový vzhľad, akoby na dizajne spolupracoval Volvo – možno až príliš škandinávsky na Opel. Strešný spojler je decentný, ako strýko, čo netancuje, ale nikdy nechýba na svadbe.

GS výbava pridáva dvojfarebný lak, 17-palcové disky, čierne doplnky a snahu o prémiový dojem. No a potom je tu bičová anténa. Áno, v roku 2025. V čase, keď majú WiFi aj kávovary, Frontera na streche hrdo nesie niečo, čo zlomíte už pri prvej návšteve umývačky. Všetko je takmer dokonalé – až na ponožky cez tenisky.

Interiér pôsobí ako praktický loft – všetko je tu na používanie, nie na obdiv, čo je v tomto prípade pochvala. Frontera sa nesnaží pôsobiť luxusne, ale funkčne a premyslene. Ako nemecký nástroj: nie vždy krásny, ale spoľahlivý, keď iné zlyhajú.

Prvým dojmom je Pure Panel, dvojica 10-palcových displejov. Prístrojovka je prehľadná, bez zbytočných efektov. Infotainment je mierne natočený na vodiča, grafika ostrá, animácie plynulé, farebné rozlíšenie hybridných režimov (biela pre štandard, modrá pre elektrický) navodzuje atmosféru bez ďalších gadgetov.

Jedno z najväčších plus: skutočné tlačidlá. Klimatizácia má normálne ovládanie, vedľa volantu sú prepínače, napríklad na vypnutie upozornenia na rýchlosť skôr, než vám nadskočí tlak. Praktické detaily.

Väčšina materiálov je tvrdý plast, no kvalitne spracovaný a pevný – nie lacný, skôr robustný, ako skrinka, ktorá nepuká. Milé sú aj elastické popruhy pri držiakoch na poháre a Flex-strap na stredovej konzole na tablet či desiatu. Je vidieť, že dizajnéri mysleli na detaily.

Predné sedadlá Intelli-Seat sú navrhnuté na dlhé trasy, niektoré verzie využívajú recyklovaný poťah – čo zapadá do „zeleného, no nie lacného“ imidžu. Vodič má nastaviteľný posed, spolujazdec však nemá reguláciu výšky, čo môže trápiť vyšších pasažierov. Stredový tunel je nízko, takže nohy sa môžu opierať o tvrdú hranu – nie najpohodlnejšie. Mäkké časti sú len na lakťových opierkach, aj tie by mohli byť jemnejšie – po troch hodinách to chce výdrž.

Úložné priestory sú štedré: od vreciek vo dverách, cez odkladaciu skrinku až po skryté vychytávky. USB porty sú všade, chladená bezdrôtová nabíjačka dokazuje záujem inžinierov o komfort. Zadné sedadlá ponúkajú dosť priestoru na kolená i hlavu, nízky stredový tunel robí miesto v strede použiteľným. Vzadu sú čítacie lampy aj madlá, no chýbajú vyduchy ventilácie – v lete to môže byť menšia sauna.

Batožinový priestor má štandardne 460 litrov, so sklopenými sedadlami až 1600 litrov – čo poteší aj náročných. Podlaha je nastaviteľná, nakladacia hrana je nízka, takže aj babka naloží melón bez bolesti chrbta.

Opel zjednodušil výbavy na Edition a GS. Už základ má viac, než by ste od lacného Nemca čakali: držiak na mobil aj 10-palcový displej. GS pridáva CarPlay, navigáciu, klimatizáciu a audiosystém, ktorý sa snaží.

Nájdete aj zvláštnosti: štartovanie kľúčom ako v roku 2005, po otočení chvíľku čakáte, kým motor naskočí. Ovládanie okien: dolu jedným dotykom, hore treba držať. Alebo tlačidlá PSA skupiny, ktoré pôsobia ako zvyšky zo skladu. Nie sú to prekážky, len pripomínajú, že cena začína okolo 23 000 € a kompromisy boli nutné.

Kým stará Frontera znamenala dymiací diesel, nová znie ticho, moderne a inteligentne. Už to nie je horolezec, ale mestské SUV, ktoré stúpa po rebríku technológií s ohľadom na ekológiu.

Dva hybridy využívajú trojvalcový benzín Stellantis 1.2 so 48-voltovou hybridnou sústavou. Na rozdiel od miernych hybridov, tu je elektromotor súčasťou prevodovky a aktívne pomáha. Výkon 21 kW znie málo, no v meste cítiť svižnosť.

Šesťstupňová dvojspojková automatická prevodovka je hladká, až sa zahanbia väčšie značky. Hybrid 100 aj silnejší Hybrid 136/145 majú rovnaký základ, ale ak chcete viac pohody, siahnite po výkonnejšom. 145 koní a zrýchlenie na 100 km/h za 9,1 sekundy nie je športové, ale v segmente patrí k svižnejším. Hybrid pôsobí pri rozjazde ako elektromobil, najmä v nízkych rýchlostiach ide čisto na elektrinu. V meste zvládne až polovicu jázd bez benzínu – a nie je to len reklamný sľub.

Jazdné vlastnosti: Frontera sa nehrá na športovca. Podvozok je naladený na komfort, hravo zvláda nerovnosti, v zákrutách sa trochu nakláňa, no nič prehnané. Riadenie je primerane presné a vyvážené, nie ťažké, ani príliš ľahké, v zákrutách je neutrálne, ak nepreženiete tempo – dôkaz dobrej práce inžinierov.

Elektrická Frontera je iná liga. Ak je hybrid tichý úradník, elektromobil je jeho verzia po joge a ovsenej káve. Výkon 83 kW (113 k) znamená zrýchlenie na 100 km/h za 12 sekúnd – neoslní, ale o to tu nejde. Frontera Electric je pre tých, čo sa neponáhľajú a chcú jazdiť ticho a bez emisií. Dojazd je asi 305 km zo 43,8 kWh batérie, väčšia batéria so 400+ km príde neskôr. EV je tichá, bez vibrácií a lepšie vyvážená vďaka batérii v podlahe.

Hybridy majú spotrebu 5,2–5,3 l/100 km, v praxi asi 6 litrov – čo je v B-segmente slušné. Na diaľnici trochu viac.

Keď sa povie „bezpečnosť“ a „B-segment SUV“, možno čakáte plast a dve airbagy. Lenže nová Frontera má techniku, za ktorú by sa nehanbila ani vyššia trieda. Už základ ponúka moderné asistenčné systémy: automatické brzdenie pred zrážkou s autami alebo chodcami, udržiavanie v jazdnom pruhu s jemným zásahom do riadenia a sledovanie pozornosti vodiča. Adaptívny tempomat aj rozpoznávanie rýchlostných limitov sú štandard.

GS pridáva parkovacie senzory vpredu aj vzadu, sledovanie mŕtveho uhla, cúvaciu kameru, dažďové a svetelné senzory a kompletný balík asistentov. Stellantis nešetril tam, kde na tom záleží.

Menšie chyby: stredové zadné miesto nemá opierku hlavy – vhodné len pre dieťa alebo batoh. Kamera by mohla byť ostrejšia, pripomína starý digitál. Ale detaily sú v poriadku: 12V zásuvka v kufri na chladničku či gril, zadné dvere sa otvárajú doširoka pre detské sedačky.

Frontera stojí na osvedčenej platforme Stellantis. Euro NCAP skóre ešte nemá, no základy na štyri alebo päť hviezd má. Štruktúra je pevná, vývoj aktuálny, elektronika drží bezpečnosť aj keď vodič stratí pozornosť.

Konkurenti sú Dacia Duster a Jogger – lacnejšie asi o 5 000 €, ale menej vybavené. Toyota Yaris Cross stojí zhruba o 3 000 € viac. Frontera má vlastné tromfy: Daciu nemusí každý a vzhľad Yarisu Cross je diskutabilný. Frontera si určite nájde svojich fanúšikov.

A potom Citroën C3 Aircross – technické dvojča Frontery. Rovnaký základ, ale mäkší podvozok, hravý dizajn a jednoduchší interiér. Je ešte lacnejší, najmä v benzínovej verzii. Citroën je ako dovolenka na juhu: zábava, ak nečakáte priveľa. Frontera je pripravená na bežné dni, jesenné počasie aj serióznejšieho vodiča.

Ak hľadáte rozumné, dobre navrhnuté a cenovo dostupné rodinné SUV, ktoré vás nesklame, ale ani neurazí, Frontera je tu – s kravatou aj sandálmi.

Frontera v skratke:
- Priestor a variabilita: Päť dospelých v pohode, kufor (460–1600 l) tromfne väčšinu rivalov.
- Hybridná technika: Úsporná a svižná, v meste jazdí na elektrinu, zvláda aj diaľnice.
- Komfort a jazda: Podvozok žehlí jamy lepšie než drahšie autá, riadenie je presné.
- Moderný a jednoduchý interiér: Skutočné tlačidlá, dva 10" displeje vo verzii GS, logické rozloženie.
- Cena a výbava: Od 22 900 € (hybrid) a asi 26 390 € (elektrická), za tú sumu dostanete viac než inde.
- Bezpečnosť: Už základ má automatické brzdenie, udržiavanie v pruhu, sledovanie vodiča a šesť airbagov. GS pridáva ďalšie prvky.
- Dizajn: „Bold and Pure“ znamená pútavý, no nie prehnaný vzhľad. Prelisy a maska Vizor dodávajú charakter.
- Praktické detaily: Flex-strap, elastické držiaky, dvojúrovňová podlaha kufra, infotainment cez mobil – vidno záujem o použiteľnosť.

Na čo myslieť:
- Tvrdé plasty v interiéri: Odolné, no konkurencia typu Renault Captur ponúka mäkšie materiály.
- Staromódne prvky: Kľúčové štartovanie a ovládanie okien pripomínajú, že ide o cenovo dostupný model.
- Hluk: Trojvalec je pri zrýchlení počuteľný – nie rušivo, no vnímate ho.
- Len pohon predných kolies: Pre mestské SUV v poriadku, ale fanúšikovia starej Frontery môžu byť sklamaní.
- Základná výbava bez stredového displeja: Infotainment cez telefón nemusí vyhovovať každému.

Najväčšou devízou Frontery je paradoxné spojenie robustnosti, praktickosti a vkusu. Španielsky názov „Frontera“ znamená „hranica“. A tento Opel posúva hranice – nie revolúciou, ale práve tak, aby to stálo za to.