Muži platia za rýchlostné pokuty dvakrát viac než ženy
Nedávna štúdia rozbúrila zaužívané predstavy o tom, kto naozaj platí, keď zabliká radar. Čísla hovoria jasne. V Spojenom kráľovstve muži platia za prekročenie rýchlosti podstatne vyššie pokuty než ženy. A nielen vyššie, ale takmer dva a pol krát väčšie.
Výskum si objednala spoločnosť OOONO, ktorá vyvíja zariadenia na zvýšenie bezpečnosti v doprave. Za posledných dvanásť mesiacov zaplatili muži v priemere 804 libier, čo je približne 940 eur. Ženy za rovnaké obdobie zaplatili 324 libier, teda asi 379 eur. Rozdiel je priepastný. Ešte zarážajúcejšie je, že 21 percent mužov priznalo pokuty presahujúce 1 000 libier (približne 1 170 eur), zatiaľ čo rovnaký zásah do rozpočtu uviedli len 3 percentá žien.
OOONO dospelo k záveru, že za rozdielom nestojí systém, ale správanie vodičov. Dáta ukazujú opakujúci sa vzorec. Muži počas jazdy častejšie kontrolujú telefón – 43 percent oproti 26 percentám žien. Tridsaťšesť percent mužov rozptyľujú multimediálne systémy v aute, u žien je to len 15 percent.
Pokuty citeľnejšie zasahujú do mesačného rozpočtu mužov. Tridsaťpäť percent uviedlo, že im pokuta narušila financie, u žien to bolo 24 percent.
Dopady sú ešte výraznejšie. Osemnásť percent mužov po pokute zmeškalo splátku úveru, u žien to bolo 8 percent. Desať percent mužov si muselo požičať peniaze na zaplatenie pokuty, medzi ženami len 3 percentá.
Muži tiež častejšie uvádzajú rozptýlenie od spolujazdcov na zadných sedadlách a navigačných pokynov. Ženy viac trápi oslnenie svetlami protiidúcich áut a cítia väčší diskomfort pri jazde v noci alebo za dažďa a snehu.
Za štatistikami sa skrýva starý známy vinník – prehnané sebavedomie. Muži majú tendenciu jazdiť rýchlejšie a ich vnímanie rizika často vyprchá práve vtedy, keď by mali byť najviac pozorní.
V širšom prieskume 81 percent britských vodičov uviedlo, že by privítali zariadenie, ktoré upozorní na radary a nebezpečenstvá bez použitia obrazovky. Mnohí veria, že displeje skôr rozptyľujú, než pomáhajú.
Zistenia OOONO zapadajú do širších európskych trendov v oblasti bezpečnosti na cestách, ktoré čoraz viac uprednostňujú jednoduché riešenia bez obrazoviek. Výsledky však zároveň pripomínajú starú pravdu: rizikové správanie je skôr otázkou kultúry než technológií. A zostáva otvorená otázka, či vôbec nejaký prístroj dokáže skrotiť príliš sebavedomú pravú nohu.
