Sedemdesiat rokov Peugeot 403: Hrdzavá kráska, ktorej neodolal ani Colombo

Dnes si pripomíname 70. výročie modelu Peugeot 403 – výnimočný moment, ktorý nám ukazuje, že kedysi výrobcovia áut vedeli prichádzať s naozaj novými a užitočnými nápadmi, dávno predtým, než sa autá stali obeťou lesklých marketingových kampaní. Navrhnutý Pininfarinom, tento francúzsky model strednej triedy nebol len módnym doplnkom, ale v mnohom udával smer. Peugeot 403 bol verejnosti predstavený 20. apríla 1955 v Palais de Chaillot v Paríži ako prvý povojnový zástupca série „400“. Navonok skromný, vnútri dôsledne premyslený: priniesol nastaviteľné sedadlá, ktoré sa dali nakláňať, zdvíhať a dokonca premeniť na lôžko. V päťdesiatych rokoch to znelo rovnako futuristicky ako dnešné smart funkcie, no bolo to mechanické, skutočné a hlavne funkčné. Pod kapotou sa skrýval základný benzínový motor s objemom 1,5 litra a výkonom 58 koní – na vtedajšie pomery úplne postačujúci, s maximálkou 125 km/h, takže auto zvládalo mestské aj vidiecke cesty. V roku 1958 pribudla aj dieselová verzia – vôbec prvá v európskom sedane. Naftový motor Indenor s objemom 1,8 litra poskytoval 48 koní a rýchlosť 105 km/h. Športiak z toho nebol, ale spoľahlivý parťák áno. Peugeot 403 nikdy nebol iba „ďalšie francúzske auto“. Vyrábal sa v trinástich krajinách na piatich kontinentoch, od Uruguaja až po Filipíny a Nigériu – čo by dnes mnohé „svetové“ modely mohli len závidieť. A rozmanitosť nebola len v geografii: 403-ka sa vyrábala ako sedan, kombi, dodávka či pick-up. Práve pick-up si v Afrike získal povesť nezničiteľného a jednoducho opraviteľného pracanta. No to, čo 403-ku zapísalo do kolektívnej pamäte, bol rozstrapatený losangeleský detektív v pomačkanom baloňáku, s unavenými očami a zhrdzaveným kabrioletom Peugeot 403. Peter Falk ako poručík Columbo dal autu kultový status, aký by mu žiadna reklama nedokázala zabezpečiť – nie vďaka lesku, ale práve vďaka unavenému a opotrebovanému vzhľadu. Je celkom ironické, že auto navrhnuté Pininfarinom sa stalo ikonou práve preto, že vyzeralo ako zhrdzavený zabudnutý kúsok spoza garáže. Okrem televízie sa 403-ka objavila aj vo filmovej histórii – v Godardovom filme Na konci s dychom (1961) či neskôr v snímke Monsieur Ibrahim (2003). Nebola to žiadna ozdoba, ale nástroj, ktorý vystihoval dobu aj jej tempo. Takže ak niekde zbadáte starý Peugeot 403, nevidíte len hrdzu a unavené tvary. Pozeráte sa na vzácny kúsok svojej doby, ktorý dokázal byť praktický, inovatívny aj elegantne vytrvalý – aj keď dnes možno pripomína sochu zachránenú zo šrotoviska.