Rolls-Royce Phantom 100: Storočie hudby a mýtov

Pri príležitosti stého výročia siahol Rolls-Royce po osvedčenom ťahu: spojil svoju vlajkovú loď s popkultúrou. Tlačová správa veľkolepo tvrdí, že Phantom je „ikona ikon“, ktorá sprevádzala hudobné dejiny od éry jazzu až po hip hop, akoby bol tento majestátny sedan skrytým protagonistom celého storočia. Zoznam celebrít je pôsobivý – Marlene Dietrich, Elvis Presley, John Lennon, Liberace, Elton John, 50 Cent – no pravda je jednoduchšia. Phantom bol len zriedka nástrojom tvorivosti. Takmer vždy slúžil ako rekvizita spoločenského postavenia.

Príbehy sú však neodolateľné. Dietrichovej zelený Phantom I sa stal súčasťou zlatej éry Hollywoodu. Elvisovo auto slúžilo ako zrkadlo pre jeho sliepky. Lennonov psychedelický Phantom V sa premenil na manifest kvetinovej éry, ktorý šokoval londýnsku smotánku. Každý príbeh je pestrofarebný, no všetky potvrdzujú to isté: Phantom bol ako drahý kostým na javisku, spôsob, ako dať najavo, že ste to dotiahli ďaleko.

Neskôr boli historky ešte absurdnejšie. Liberace sa priviezol na pódium v Phantome obloženom zrkadlovými dlaždicami, čím sa stal vlastnou pojazdnou diskoguľou. Elton John si jeden impulzívne kúpil v manchesterskom autosalóne cestou na koncert a ďalší daroval kolegovi z kapely po turné v Sovietskom zväze, kde mu zaplatili uhlím namiesto peňazí. Rolls-Royce vždy žil z kombinácie lesku a bizarnosti.

A potom je tu pretrvávajúci mýtus o Keithovi Moonovi, ktorý vraj utopil svoj Phantom v hotelovom bazéne. Pravdivosť je otázna, no legenda sa tak vryla do kolektívnej pamäti, že značka na ňu dnes s úsmevom odkazuje – pri storočnici symbolicky potopila starý diel karosérie na dno bazéna.

V súčasnosti je príbeh predvídateľnejší. Hip hop premenil Rolls-Royce opäť na celosvetový symbol statusu. Od videoklipov Snoop Dogga a Pharrella cez obaly albumov Lil Waynea až po televízne relácie 50 Centa – Phantom je dnes skôr pojazdným reklamným kanálom než autom. „Hviezdy v strope“ – Starlight Headliner – sa stali vlastným klišé v rapových textoch a videách.

Phantom nikdy nebol revolučným umeleckým dielom. Je skôr zrkadlom – odráža úspech, výstrednosť a prebytok tých, ktorí sedia za volantom. Rolls-Royce môže hovoriť o „spoločnej túžbe po výnimočnosti“, no história ukazuje niečo prozaickejšie: Phantom tu vždy bol, pripravený prijať akúkoľvek farbu, význam či mýtus, ktorý mu jeho aktuálny majiteľ priradí.