Auto, ktoré letelo 225 km/h a pilo viac ako vy cez víkend

To nebolo len auto. Bola to epocha na kolesách — zrodená v časoch, keď nemeckí inžinieri nekládli otázku „Smie sa?“, ale skôr zavrčali: „Prečo nie viac, a prečo nie hneď?“
V roku 1975 vtrhol na scénu Mercedes-Benz 450 SEL 6.9 — luxusný sedan tak nehanebne prehnaný, že ostatné autá vedľa neho vyzerali ako položky na daňovom priznaní. Vtedy sa o ňom šepkalo s úctou, že je „najlepšie auto na svete“ — a tentoraz to nebol len marketingový slogan načmáraný v podzemí stuttgartskej PR centrály. Bol obrovský, hlučný a majestátny — presne ten typ auta, aký by Goethe šoféroval, keby vymenil poéziu za krútiaci moment.
A toto nebola len S-klasa. Toto bola tá S-klasa. Vlajková loď. Tá, ktorá vás nielen previezla z bodu A do bodu B — ona zabalila vašu dušu do velúru, vznášala sa na hydropneumatickom podvozku a potom stlačila plyn až do neba.
Názov dostala po kolosálnom motore V8 s objemom 6 834 cm³, ktorý si požičala z cisárskej limuzíny Mercedes 600 — áno, tej slávnej, čo vozila diktátorov. Výsledok?

286 koní,
550 Nm,
0–100 km/h za 7,4 sekundy.

V roku 1975.
Dnes je to svižné. Vtedy? To bola číra mágia. Toto nebolo len auto — to bola kožou vystlaná balistická raketa so svetlometmi.
Po nastúpení vás privítala klimatizácia, centrálne zamykanie, tempomat, elektrické okná, ostrekovače svetlometov aj bezpečnostné pásy vpredu aj vzadu — všetko v základe. Samozrejme, interiér bol celý v znamení velúru. Nie len „trochu“ velúru — viac velúru, než má berlínská opera pri slávnostnej premiére.
Zadné sedadlá nepripomínali lavicu — boli to kupé prvej triedy, ktoré vám šoféroval džentlmen s vášňou pre rýchlu jazdu a odporom voči kompromisom.
A Mercedes neprilepil len nejaké lepšie pružiny. Nie. Vyvinul úplne nový hydropneumatický podvozok, ktorý udržiaval svetlú výšku bez ohľadu na to, či ste veziete generálneho riaditeľa v hodvábnom obleku alebo tri tony kaviáru. Bolo to tak absurdne pohodlné, že ste sa mohli pýtať, načo vlastne tlmiče vymýšľali.
Obúval pneumatiky šírky 215 — čo bola v tej dobe extravagancia, keď ostatní jazdili na gumičkách. Mal dve koncovky výfuku, pretože ak šoférujete 6,9-litrový osemvalec, mal by znieť ako vojnové bubny, nie ako zastrihávač chĺpkov v nose. A legendárne disky Fuchs? Tie neboli v základe. Boli za príplatok — samozrejme, že boli.
Legenda v obmedzenom počte
Vyrobilo sa len 7 380 kusov. Dnes sú to zlaté klasiky, ktorých hodnota rastie každý rok ako otáčky pri studenom štarte v zime. Zachovalý kúsok? Cena vysoko cez 80-tisíc eur.
A áno — Mercedes-Benz Classic stále drží náhradné diely. Správne riadenie vás vyjde na 3 756 eur, a to je presne pointa:
Ľudia si nekupujú 6.9 preto, že majú peniaze.Kupujú si ho preto, že majú vkus.